Lajk

Lawrence Ferlinghetti obľúbené z Ars(e) poetica

 „Báseň, rovnako ako kytica ruží,

by sa nemala vysvetľovať"

„A ako prsia, i báseň

vzrušuje väčšmi

ak sú jej tajomstvá spola skryté"

„Je gilotínou 

všeobecne prijímaných myšlienok

des idees recues"

„Je konečným tvarom 

predstavivosti"

„To, čo hovorí koniec novembra

o vyrušení jarou"

„Poézia je vankúš myšlienok

po súloži"

*A v tej chvíli si je si istý, hoci si na to vôbec nespomína, že zabil vtáka. Keby mu tento-tak trochu donkichotský hrdina žijúci v otupenej realite-teraz povedal, že spolu ako deti svojvoľne vzlietli do kozmu, prisahámvačku, veril by. Chvíľu tam tak čupel a počúval, ako mu v zkrehnutých ušiach zurčí krv. Netuší, ako sa v tejto tme dostane späť. Hlavou mu prejde aj vopred zavrhnutá myšlienka, že by jednoducho vošiel do toho stanu a spal tam. S ním. S priateľom z detstva. Namiesto toho dopíja posledný dúšok čaju a pomaly sa dvíha. Na tvári mu zahrá niečo ako úsmev. Mávne rukou na pozdrav a vôbec si nie je istý, či ho hnedovlasá škvrna, ktorá ich pozorovala, mohla vidieť, no on bontón dodržal. Potom pokojne vykročil naproti noci pripomínajúcej detstvo.*

bez názvu

Keď som sa naposledy videl, mal som tak štyri roky.

Možno som si aj poplakal, už neviem, je to 

Zložité.

Iba si chcem pripomenúť,

že mám čas.

Do sebaodvolania.

Len toľko krátkych správ

v tmavej miestnosti,

Podpísanej čerstvosťou

Života.

Mihotavé svetlo

Úsmev-to je šanca premárnená

Posledný rozmer
ktorý stihnem zažiť
je o tebe

Je mi na nič