nedeľa 16. augusta 2015

To rúcho.
Sterilný opar hmly 
natiahnutý cez moju 
najkrehkejšiu nehu.

Spomienky na bolesť
umŕtvené bolesťou.
Láska sa na to celé díva.
Ponúka sa ako červená prostitútka.
Zvolím bolesť.
Tak je to poetické.

Syn o sne.
Život udusený v pôde.
Ťažoba.
Pocit piesočnatosti
nekonečnosti
trvácnosti.

Zamrazené ľudské teplo -
dusivé praskanie.
Telo ako nástroj
duša ako pedál.
Všetko je len náplasť.

Oči ako dva opuchnuté svety.
Tma ktorú si mýlim s koncom.
Celý svet je ako šálka čaju.
Milovanie mi na plátne času
vybledlo.




piatok 14. augusta 2015

Niečo mi dlžíš...

Už keď tu obchenduješ, doplň aspoň vetu:

Intimita je...

Veľmi stručne o mne a o...

Sme ako zablúdené lode
Ošľahané vetrom a surovými vlnami
Nemáme matku a nikomu sme sa narodili
Je tu len vietor, voda a rozmazaný Boh
Ktorému neústupná hmla deformuje tvár, že vyzerá ako nejaký Sa(n)ta/n/.

Vysielame signály stratených korábľov
Na ktoré sa chytajú len mäsožravé čajky
Každý náraz o skalu je ako uštipnutie včely. 
Veľmi bolestivý, 
no nie dosť bolestivý
.
Nie sme my, to je len... 
Moja rozštiepená samota. Schizofrenické telo...
Z duše zostali len znesvätené relikvie.
Ako čas.