strach alebo prvý dôkaz jeho existencie, ktorá je absolútne bezpohlavná, nemá rasu ani krvnú skupinu, len existuje a požiera

Prvú noc sa mi snívalo, že na sídlisku v našom meste vznikla moslimská komunita. Keď som po dlhej dobe prišiel na návštevu k rodičom a venčil som psa, nechtiac, ako to v snoch býva, som sa do tej časti zatúľal. Paneláky vyzerali hrozne. Z okien viseli bizarné koberce a šatky, boli porozbíjané, všetko bolo zapratané, okná plné hláv, zahalených hláv a holých hrudníkov. A do toho môj našampónovaný pes. Nič sa tam nestalo. Ale len keď to zapisujem, mám z toho husiu kožu.

Druhú noc sa mi snívalo, že som v metre. Som v metre a vonku explodovala bomba. Cítim strach, no je zmiešaný so...vzrušením? Možno mám v sebe kúsok nenapraviteľného dobrodruha ako každý chlapec. Alebo mi v tom sychravom svete prišiel aj atentát čiastočne ako vykúpenie? No možno som si len uvedomoval, že je to sen. Že mám možnosť bezpečne ten atentát prežiť. Teroristi podivného vzhľadu, akoby neurčitého, no jednoznačne exotického, mi boli v pätách. Videl som im do tvárí. Zvláštne, že v takej príležitosti si človek všimne okamžite oči. Nezameria sa na účes, zadok, postavu. Vidí len oči. Vidí ich akoby priamo pred sebou, veľké vyzývavé oči, v ktorých je čosi ako...pobavenie? Unikám. Unikol som. Bežím cez modernú metropolu a teroristi sú mi v pätách, no nedočiahnu. Nedostrelia. Na vedľajšej ulici je polícia, no ja, ako to v snoch býva, bežím do tmy.

Tretiu noc sa mi snívalo, že som v mori. Vo veľmi plytkom mori, musím sa plaziť po lakťoch, aby som bol celým telom vo vode. A zrazu počujem krátky arabský výkrik, tie dobre známe slová, akoby išlo o slogan dajakej reklamy. Telo sa mi vo vode spomalene napne, no myseľ je tentokrát striktná - som v mori. V nejakom snovom mori, ktoré však pokojne môže byť v snovej Afrike, kde to proste znamená, že Boh je veľký. Tí ľudia to neprestanú hovoriť pre európsku skepsu. Proste je Boh veľký. Nič viac to neznamená. Napriek tomu sa z mora všetci plazia preč. Plazia sa preč ako smiešne korytnačky, nedokážu vstať, sú príliš pomalí, traja muži v absurdných, geograficko-politicko-spoločensky absolútne nepresne vybájených odevoch bezstarostne prechádzajú po hladine vody. Absolútne ľahučko. Je im absolutne ľahučko. Vtedy pochopím, že mojou jedinou nádejou je...stiahnuť sa do panciera. Preklápam sa na chrbát a čakám. Muž vo farebnom turbane sa na mňa priateľsky usmeje. Chvíľu nado mnou len nehybne stojí. Potom sa ku mne skloní, pobozkáme sa na ústa, necudne, opäť sa zdvihne a venuje mi ďalší úsmev. Potom, potom ide ďalej. Je po všetkom.

Štvrtú noc sa mi nesnívalo nič.



//ďakujem všetkým básnickým súťažiam pre mladých, že som ich nevyhral, ani nezískal žiadne ocenenie, a tak to tu môžem už slobodne publikovať, naďalej bez nároku na honorár a pozvánku na večer víťazov so slávnostným posedením a studeným bufetom//

za tento príspevok mi nepatrí žiadne uznanie, je to len prepis rozhovoru z električky. ale ďakujem.

Máte na niečo Baloga?

Jeeežiš, máme. Na angličtinu. Ja viem, že on nevie po anglicky, lebo on je taký maďarský Slovák pomýlený a my sme tam kukali telku.

Tak takto si sa stal študentom roka?

Ne, tak ja som došiel za ním a on mi dal celú písomku, odkedy máme Račkovú tak mám štvorky. A jednu päťku, ale to polovičnú, lebo som nemal domácu.

Ale šak on je v pohode, on ti ani nič nespraví.

Ja som počul, že oni sú len prvý rok prísni.

No nás Ondrejkovičová len podporuje v pičovinách.

Lebo šetci hovorili, že sa na tej škole nič neučí, tak mňa to prekvapilo.

A ideš na vysokú? 

No, asi jop.

A čo tam?

Idem sa strihať tam niekam.

Kam?

Neviem, no ne na Obchodnú, ale niekam tam. Si to dám do google maps.

A to sa musíš do mesta strihať?

Jo, lebo všade ma napiču ostrihajú. 

Takú špatu jak je Tereza som ješte nevidel.

To je jedno, že je špatná, ale ona je krava. Ja som takú kravu ešte nevidel.

Čo ona, ale jej mamka. Však dojde do obchodu a kúpi si tri balíky čipsov.

Čo, je tučná?

Ne, neni, ale je krava. Vieš jak sa volá na fejsbuku? Nejaká bohyňa či čo.

Bohyňa lásky? 

Šak ja som s ňou bol vonku.

A čo ste robili?

Vtedy, keď sme zbili Martina.

Jakého Martina?

Menšíka.

Vy ste zbili Menšíka?

No a kto?

Šak šetci. Ja, Milan, Vojto Ondrík, oný(,)Pepe, Dušan, proste šetci, celá partia.

A prečo?

Šak lebo je jebnutý. Písal Dominikovi, a predtým jeho frajerke, tak to tam začali riešiť, že čo bolo, lebo on rozprával, že nič také jej nepísal, no ale že aj na snpachate jej posielal niečo, ale on je jebnutý, to som ja akože vedel, že všetci s ním mali problém už dlhšie, vieš šak lebo on aj na telesnej sa správa jak jebnutý, proste už sme ho mali dosť. On vkuse sa tvári, že je chudáčik, že ho faulovali sa tam vála po zemi, a potom po škole už v Brawe tancuje jak jebnutý, vieš. No a aj tam sa stretol s tou Katou, tak Dominik už sa nasral a jebol mu tam, lebo to sme boli na tej chate, vieš. No a on doňho začal ešte hučať.

Kto? Martin? Do Dominika? Fúha, to by som si netrúfol.

No, začal tam vrieskať a chcel sa biť. Tak sme ho chytili s chlapcami a sme ho zložili, hej tá týpkyňa vyzerá jak Táňa ne?

Ale totálne.

Vy kokoti, šak to je Táňa.

V podchode zase smrdí hovno. Nechápem, ako tí ľudia… Ale to je jedno. No naozaj, čo ich k tomu vedie? Nemajú zábrany? Ako môže byť človek už natoľko ľahostajný, že si uprostred dňa medzi ďalšími ľuďmi v podchode stiahne nohavice a začne… vylučovať? A čo na to ľudia, ktorí idú okolo? Ako to, že sa tam doňho niekto nepustil, že niekto nehysterčil? Ale zase, je možné, že si to nikto nevšimol. Veď… možno tu aj práve teraz niekto serie. No možno by som si to fakt nevšimol. Proste človek myslí na všetko, čo musí urobiť, podvedome si to vizualizuje, vidí podchod taký, aký je vždy, vlastne sa ani nepozerá… Pre človeka je prirodzené, že niečo prehliadne. Alebo je pre človeka minimálne prirodzené tvrdiť, že je prirodzené, keď niečo prehliadne. 

No a čo ak to ten človek nespravil preto, že to fyzicky potreboval, ale preto, že chcel? Možno to bol akt revolty. Veď tie podchody aj tak stoja za hovno. Ako celá Bratislava a celé Slovensko a v podstate celý svet. Veď naša Zem je tiež takým hovnom v podchode. Teda, nie že by som to videl nejako negatívne, čierne... len tak nahnedlo. Tak, len to som chcel, že... Toľko k tomu.