Ja len toľko, že...

ak sa ma niekto z vás opýta, o čom je môj blog, alebo ja všeobecne,

tak odpoviem, že 

nerozumiem vašej otázke.

Povedomý hlas

POVIEDOČKA

...

Chcem povedať len: ĎAKUJEM sebe, svojmu blogu, z ktorého sa už stalo akési cítiace a mysliace univerzum, miesto, o ktoré sa môžem oprieť a ono sa zas opiera o mňa. Takisto ďakujem každému, kto sem čo i len na okamih zablúdil a zanechal stopu. Nič viac, nič menej.

Poézia o poézii

Poézia je Van Goghovo ucho
v ktorom zurčí 
všetka krv sveta
-Lawrence Ferlinghetti

Neverím, že si to ty, kto bol včera mnou

Je to neuveriteľné, ale už dlhšiu dobu ma fascinuje výtvarno. Konečne, povedia si niektorí, ktorí ma poznajú. Picasovské abstrakcie mi síce stále nič nehovoria, ale fascinuje ma napríklad hyperrealizmus. Nakresliť niečo tak dokonale reálne, musí byť nepredstaviteľná fuška. Tak sa fascinujte aj vy.

Vo svojich básňach nachádzam toľko chýb, až sa mi ich nechce opravovať

***

krátka ale obľúbená ale

Bubliny sa na svete niekedy zjavia
len tak.
Z animovaných filmov pre inteligentných
(konkrétne jedného)
vieme,
že deti sa vyťahujú z pol litra
alebo ich rodia prostitútky.
69% detí porodili prostitútky.
Wohoo.
Dnes som paradoxný.
Obscénne dieťa.
Infantilnosť na pracovisku =
Masturbácia v škôlke.

Keď už sa mi chce spať a neviem, na kom to ležím

JA NAOZAJ NEVIEM, KTO SOM
ANI ČO CHCEM!
Napísal som to už v toľkých básňach
TEXTOCH
Ale nič sa
NEZMENILO
NIKTO ma
NEPOČUL
alebo
 tu :) možno :) len :) nikto :) nebol :)

Ďalšia séria nezmyslov (tentokrát obohatená o fotografie!)

tak som si raz jedol, 

odfotil si zapadajúce slnko cez okno a záclonu, a jedol ďalej