Povedomý hlas

POVIEDOČKA

V jedno aprílové popoludnie som si z poštovej schránky spolu s doporučenkami, šekmi a ponukami pôžičiek vytiahol aj linajkový lístok vytrhnutý zo zošita. Povedomým rukopisom na ňom bolo napísané „Viem, čo si urobil..." Iba som pokrčil čelom a lístok som zahodil. Prisahám Bohu, že raz na tie decká hodím niečo veľké. A výbušné.

Ľudia mi hovorili, že som zatrpknutý. A ja som naozaj bol. Občas sa v živote proste udejú veci, ktoré nás donútia správať sa inak a mnoho krát, ako aj v mojom prípade, je tento stav trvalý. Čo už, všetko má svoju daň. Ešte aj kurvy si za nechránený sex pridávajú 20% z ceny, o tom niečo viem.

„Čo bolo v schránke?" spýtala sa spevavo moja ženuška spoza hrncov. Keď sa tak na ňu dívam - skysnutú, v teplákoch a zástere, s vlasmi vo vrkoči, nechápem, ako môže byť tak naivná. Iste,  aj ona si všimla moju "zatrpknutosť", zrejme ako prvá, no z nejakého mne neznámeho dôvodu sa rozhodla ju ignorovať alebo dokonca prijať.

„Nič zvláštne, miláčik," odpovedám, hádžem šeky na stôl a rýchlo sa otáčam, aby to vyzeralo, že som si nevšimol, ako sa ku mne nakláňa po bozk. 

V izbe si zapínam televíziu, keď započujem zvonka hluk. Tí zmrdi sú zase vonku pod mojimi oknami. Raz do nich hodím niečo veľké. A výbušné.

Keď sa dni už natrvalo oteplili a ja som si prácu nosil stále viac domov, aby som sa mal na čo vyhovárať pred ženuškou, došiel mi mail z veľmi povedomej adresy. CrazySmileyro1@sexyzoznamka.sk Stálo v ňom: „Zdá sa mi, že ti to nedochádza. Ak si myslíš, že ti to prejde, si mimo. Všetko bude horšie. Zho-ríš v pek-le."

Okej, toto už bolo trochu divné. Sopliaci spod mojich okien nevedia ani jazdiť na bicykli, nie ešte písať maily. Navyše tú adresu som určite už kdesi videl. Možno v nejakom filme alebo čo. 

„Ešte pracuješ?" pocítil som ženuškine ruky na svojich pleciach.

„Huh?" preľakol som sa, „no. Hej.... Nie." 

„Tak na to kašli a poď si ľahnúť," obtrela sa o mňa tvárou. Zhnusil som sa.

„Hej, hneď." 

Ženuška poslušne odišla a vo dverách ešte stihla: „Čakám ťa."

To ma už skoro naplo. Žeby to robila ona? Vrátil som sa k myšlienke, ktorá mi napadla, keď ma vyrušila. Po pár minútach v tichu som si uvedomil, že už sa mi vôbec nedarí uvažovať. Predpokladal som, že ženuška už zaspala, a tak som išiel aj ja. Spal som trochu nepokojne. Niekoľko nocí po sebe. Bolo to smiešne, ale snívali sa mi znepokojujúce sny plné dramatických scén o odhaľovaní mojich nevier a podvádzania. 

Bolo druhého mája, deň po tom, ako som sa musel hrať na romantiku so ženuškou, keď išla navštíviť svojich rodičov. Vydýchol som si ako už dávno nie. V poslednej dobe som bol mimoriadne paranoídny, stále som mal pocit, že ma niekto sleduje a pokúša sa ma nabonzovať, že po mne niekto ide. Ženuška si však našťastie na moje kruhy pod očami, rovnako ako už spomínanú zatrpknutosť, proste zvykla. Možno si myslela, že starnem alebo čo. Občas som však nadobudol nezmyselný, no intenzívny pocit, že nie je taká tupá, ako sa tvári a všetky tie odkazy sú nejakou jej stratégiou. Aby som konečne rozohnal tieto absurdné myšlienky, ktoré mi v hlave viazli toľko dní, rozhodol som sa pustiť si hudbu. Stlačil som play na prehrávači a čakal som na prvé gitarové tóny Iron Maiden. Namiesto toho sa ozvalo šumenie. 

„Hádam sa len nedodrbala..." zašomral som, no vyrušil ma hlas vychádzajúci z reproduktorov.

„Vidím, že ma nepočúvaš. Tvoja žena sa ale všetko dozvie. Viem, že si ju podvádzal, viem o všetkých tých kurvách. Aj o peniazoch, ktoré si vybral z jej účtu a preflákal. Viem o všetkom. A ona bude čoskoro tiež," ozývalo sa a mne na tele naskočili zimomriavky. Zmocnil sa ma mĺkvy strach. Stláčal som stop, no prehrávač nereagoval, naďalej sa z neho ozývalo, „pred pravdou neutečieš, Viliam. Ja viem všetko. A čoskoro sa to dozvedia aj ostatní. Skončíš na dne. Úplne na dne, pretože si si všetko rozjebal." Ten hlas bol tak povedomý! Počúval som ho nepochybne takmer denne, tým som si bol istý. Akoby však moju myseľ prekryl jemný povlak zahaľujúci práve túto informáciu. 

Musí to byť tá suka, zišlo mi na um. Prehrávač som vytrhol z elektriny, no hlas znel ďalej, stále hlasnejšie a naliehavejšie. Z celého hrdla som zakričal a hodil som prehrávač o zem.

„Si ojebávač, Viliam. Hanba, nula v očiach všetkých. Si obyčajný výjeb. Výjeb. Kurvičský výjeb," ozývalo sa z trosiek. Od hnevu a zúfalosti som už nevedel čo s vlastným telom, čo rozbiť. V tom, neviem ako to je v takom hluku možné, som započul zvuk odomkýnania dverí. Tá suka. Vzal som mäsiarsky nôž. V kŕčovitom napätí som sa približoval k chodbe. Spoza chrbta mi ešte stále znel hlas z prehrávača, no stal sa pre mňa nezrozumiteľným. Tá suka. Tásukatásukatásuka! Zahráva sa so mnou, urobila zo mňa blázna. Vošiel som na chodbu. Započula môj ťažký zúrivý dych. Nôž som mal za chrbtom. 

„Preboha, Vilko. Čo sa stalo?" spýtala sa nevinne. Celý som sa triasol a chrapčal, moje telo bolo v bolestivom napätí, ako zviera uviaznuté v loveckom skoku predátora. Vyceril som zuby a napol svaly na ruke, keď mi v poslednom momente zazvonil mobil vo vrecku. Ten zvuk bol ako facka a ja som náhle povolil kŕč, v ktorom som väznil vlastné telo a myseľ. Bez rozmyslu som zdvihol. 

„Kto je?" 

„Hádaj, Vilko. Predsa ja. No tak, povedz jej to." Pred očami sa mi náhle zotmelo. Neviem, čo hlas hovoril ďalej, iba viem, že hovoril. A ja, neschopný vzdialiť svoje ucho od slúchadla, som sa pomaly zosunul na zem a prepukol v bolestivý plač. Ženuška isto panikárila, no vnímal som ju len podvedome, skôr som celú jej prítomnosť len tušil.

Pri slovách „Viliam, čo to predvádzaš? Ty si ale číslo," my asi z poslednej časti mojej mentálnej triezvosti preletela hlavou myšlienka. Necítiac si vlastné končatiny, ani zvyšok tela, som zložil. Pozrel som sa na číslo. Bolo mi fakt povedomé. Nepodarilo sa mi však prísť na to, koho je. V agónii podobnej smrti, celkom neopodstatnene, som vytočil spätný hovor.

„Áno?" ozvalo sa. A mne akoby sa zrazu v tej tme rozsvietilo.

„To si...," habkal som v tupom opojení.

„Môžem vám nejako pomôcť? ...Haló?" počul som ešte, keď mi ruka s mobilom klesala k zemi. Sotva som teraz z druhej strany započul svoj hlas, pochopil som. Ženuška bola tehotná.