Sotva dýchateľná
Nezrozumiteľná
Balansujúca na hrane reálnosti
Ktorou sa tak veľmi snažím
Pohŕdať
A v mnohom aj naozaj pohŕdam.
Radšej cítim ako počítam,
Radšej lietam v snoch
ako chodím v dňoch.
ako chodím v dňoch.
Tma, bolesť a smútok
Sú mojou príležitosťou.
To sa však ľahšie hovorí,
Kým sú nepoznané-
Len počuté alebo prečítané.
Som vďačný za túto emóciu,
za svoju otvorenosť
a prijatie,
ale nepovyšujem ju nad ostatné
-Ani nad ostatných
Pretože len tak môže byť
Vy-počutá.
Nie je ani zastávkou na ceste
Len míľnikom.
Akési zvláštne veci
Iný orgán na komunikáciu
Nepriepustné slovo
Mimoslovná dohoda
Gesto pred úsmevom
Krok pred úspechom
Posledná šanca
Rozospievať lúku
A vykvitnúť v hrdle
Tak pomaly strácať
Odtieň
Farbu
Pieseň
Ozvena stavajúca moje chlpy
Pieseň tichého hlasu
Brechtovská emócia
Utlmená
Stíšená
Preto silná
Nahý človek vystavený na otáčajúcej sa platforme za skleneným výkladom obchodu s Trendami. Jeho telo vyzerá zanedbane, je posiate škrabancami a modrinami; ešte aj očné bielky má fialové od nejakej drogy. Bohaté dámy v kašmíroch a kožušinách vzdychajú z tej krásy, nadľudská dokonalosť, dielo ktoré predbehlo Boha. „V tých šatách Vás už každý videl nahú. Zhoďte ich dolu!" Hlása nápis nad obchodom. Ten je na nápor zákazníčok dobre pripravený, no aj tak sa v ňom tvoria poriadne šóry. Každá paŽENA chce vyzerať dokonalo, presne podľa najnovšej módy. Nahota ide v meste nadračku. Ich muži budú musieť v baniach robiť tento mesiac nadčasy, čo už. Pre krásu trpia (iní). Sledujeme jednu pani s vysokým fialovým drdolom, belostnou pokožkou a šatami neuveriteľne komplikovaného strihu, ktoré musia vážiť aspoň tretinu jej hmotnosti. Akurát sa dostala k pokladni.
„Jednunahotuhneď!" skríkla bez pozdravu a hodila na stôl peniaze.
Dali jej. Pani vychádza z obchodu a cíti na sebe pohľady všetkých závistlivých paŽIEN, ktoré sa ešte nedostali narad. Jej zjazvené a omodrané telo je konečne nahé.