štvrtok 9. júla 2015

stručne o tebe a o Bohu

Poetický obraz slona pred panelákom
Ako napnutá žila prevísajúca cez kožu

Si utopený v rannej káve mojich ranných
čmúh po prebdenej noci a deodorante
Si otázkou na moje odpovede, lebo
Veľký Roman kladie malé otázky.

Spolu máme…
približne dva a pol promile milovania.




fór na ktorom sa bavím iba ja
Boh sa usmial a povedal
,,Daj mi sódu, človek”
Tak sa človek hnal,
naštartoval sodastream,
dotiahol žeriav
Vyliezol Bohu ku členkom a vraví
„Kvôli tebe všetko“
A pritom nespravil nič,

tak mu tam Boh našťal.

nedeľa 5. júla 2015

1 a pol roka

Sakra. Tento rok sa mi darí zmeškávať sviatky jedna radosť. Najprv Marínine a Bennyho narodeniny (treba vysvetľovať, kto je Marína a kto Benny? Netreba.), medzitým vlastné meniny a ktohovie, čo ešte, ale fungovať spokojne 5 mesiacov, presnejšie od 5.1., to je rekord! V tento deň (a všetky nasledujúce) som zabudol na jedny, ktoré sa týkajú nás všetkých - čitateľov tohto blogu (Teda najviac asi mňa :D) Priatelia (a náhodní okoloidúci - tiež priatelia), tento blog mal 5.1. JEDEN ROK!!! Viem, že veľké blogy fungujú 10, 15, 20 rokov, ale ten prvý rok je predsa...Ako som mohol?! Okej, pár dní, týždňov, mesiacov... Ale pol roka???
Nedá mi však nespýtať sa tiež ,,ako som mohol rok a pol pri niečom vydržať? Takú dobu som v živote venoval skutočne len pri niekoľkých veciach (dali by sa vymenovať na prstoch jednej polydaktílnej dlane). Predpokladám, že keby sa sčítala doba fungovania všetkých mojich pokusov o blog (a že ich teda boloooo), ukázalo by sa, že tie nefungovali takto dlnho ani všetky dokopy. Momentálne píšem ešte sem. Zaujímave (ale v podstate nie prekvapivé) je, že článok, ktorý som prednedávnom písal, a bol zrejme prvým a posledným, ktorý som zavesil na oba blogy, má na tom druhom niekoľkonásobne väčšiu čítanosť. A to ten blog ,,beží" asi 4 mesiace a zďaleka som mu nevenoval toľko času, ako tomuto. No téma je, samozrejme, rozhodujúca. Ľudia si radšej prečítajú čo nosím a jem, než čo cítim, nehovoriac o tom, že tieto stavy ešte šifrujem do poézie...
Počkať. Akosi som odbočil, nie?
No a teda keďže som človek mimoriadne kreatívny, rozhodol som sa, že tento blog nebude mať narodeniny po roku, ale vždy po roku a pol. Takže dnes :) (a o 18 mesiacov snáď znovu). Čo dodať. Ďakujem za každý prečítaný riadok, za každú príležitosť, ktorú mi tento priestor sprostredkoval a prajem mu hlavne veľa zdravia, keďže vírusy sa šíria jedna radosť a ja nemám nič zálohované :D
HB!

streda 1. júla 2015

***

Zvrátenosť ľudských citov
Ta láska, ktorá sa ma pokúša zabiť
To svetlo, pod ktorým všetko bledne.
Vynechaný z jej prítomnosti.
Ako zaslúžilý poet.

Sebakajúcnosť.
Mrav ako záruka pokoja.
V ňom.
To bezvetrie a nepochopiteľná istota.
Vo mne.
Človek.
Omyl.
Ný.
Mand.

Tie krehké ruky obetavej siroty
visiace nad krkom nehy v agresívnom kŕči.
Tá povedomá izba,
ten sen na posteli o živote v nej.
Nedbanlivé kladenie slov a tela.
Vydýchnutý život
Na milisekundu všetko zastaví
a potom sa už
včely vo mne 

roja.