***

Zvrátenosť ľudských citov

Ta láska, ktorá sa ma pokúša zabiť

To svetlo, pod ktorým všetko bledne.

Vynechaný z jej prítomnosti.

Ako zaslúžilý poet.

Sebakajúcnosť.

Mrav ako záruka pokoja.

V ňom.

To bezvetrie a nepochopiteľná istota.

Vo mne.

Človek.

Omyl.

Ný.

Mand.

Tie krehké ruky obetavej siroty

visiace nad krkom nehy v agresívnom kŕči.

Tá povedomá izba,

ten sen na posteli o živote v nej.

Nedbanlivé kladenie slov a tela.

Vydýchnutý život

Na milisekundu všetko zastaví

a potom sa už

včely vo mne 

roja.