ďakujem, pán Hevier

mimochodom, bol tu Daniel Hevier a povedal, že je to tu dobré - tak na trojku - poprvý krát neprepadám

interpunkcia

Si bodka za vetou, ktorú nie som schopný dokončiť
Si vysnívaným leskom
Možno len odraz dajakého kovu
Milujem ťa celým svojim
Povrchom?
Mladosť nie je dobrá výhovorka
Čo však, budem radšej tvrdiť, že som hlúpy?
To by som ťa urazil
V rozvalinách a zákutiach
Načieraných tak opatrne
Až to trápi tú túžbu
Až to škádli toho hada
Trošku spomaľ
Vravíš keď stojím
Trošku zrýchľujem
Keď ťa mám prijať
Narazím?
Prerazím?
Všetko sa mi deje

Za oknom

Stav plnej duchaprítomnosti
A skromnosti
A rovnosti
...
(a iných ostí)
Tekutý hodváb - mäkký, nežný, láskavý, milenecký, ale hlavne
Hrejivý
Prítomný a mierumilovný
Krehký
Občas vulgárny
Ako všetko, čo je tekuté a hrejivé

Mladý, priam časuvzdorný
Lezbický a asexuálny
Od ono ku ono až po dve oná
Láskavý pohľad
Alebo dar
Ktorý nemôžeš zabaliť
Mŕtvy ako zvieratko z plyšu
Živý ako vychladnuté telo
Ktoré bolo pridlho za oknom
Môžu to byť tenisky, ktoré si nemá kto obuť
Tak zostanú na zemi vo vlaku
A môže to byť vrecko
Do ktorého sa vždy vojde ešte aspoň jedna ruka

o O

Zrodilo sa slovo. Možno trošku tiché, možno trošku krátke, možno trošku. Bolo to však slovo dôležité. Na počiatku všetkého bol tvor. Tvor tak priemerný, že je o ňom nemožné niečo napísať - snáď okrem toho, že bol priemerný. Svojou priemernosťou vlastne vybočoval z radu priemerných, pretože bol takpovediac nadpriemerne priemerný - to sa nepodarí len tak hocikomu.
V skutočnosti to bol Boh. Slovo Boh je abstraktné a pomenúva niečo, čomu neveríme, respektíve niečo, čomu neveríme, tomu môžeme veriť. Abstraktné slová sú špendlíky na mape. Miesta, na ktoré sa chceme dostať, a práve preto je dostať sa na ne nemožné. Človek chce vždy niečo oveľa dlhšie, než to dosiahne. Presnejšie povedané, túžba po určitom cieli pretrváva aj po jeho dosiahnutí. Ideálnym príkladom je láska. Čím viac jej človek má, tým väčšmi sa zamýšľa nad jej zmyslom, jej smerovaním, zvažuje jej (ne)dostatky a pohŕda ňou. Láska je jediným príkladom pretrvávajúceho cieľu. Láska je idealizovaný stav presunutia všetkej svojej pozornosti na niekoho iného. Túto osobu, poprípade skupinu osôb,  nazývame milovaným/milovanou/milovanými, personifikovane im hovoríme láska.
V skutočnosti je Boh láska. A zatiaľ čo jedni sú presvedčení o jej nevyhnutnosti, ospevujú ju ako praelement života, iní ju považujú za výmysel. V zmysle zachovania objektívnosti budeme vychádzať z kompromisu, a teda budeme lásku považovať za čosi hmotné. Toto hmotné si nazveme On. Hoci… Slovo On je zrejme príliš konkrétne. Zvoľme teda radšej Ona. Alebo Ono. O.
O osobe O - keďže ide o neznámu premennú - možno vysloviť okolo 1 000 000 000 000 výrokov, ktorých pravdivosť je nezistiteľná.
Existuje okolo biliónu výrokov o láske, ktorých pravdivosť je nezistiteľná.
Pravdivosť tejto štúdie je
Nezistiteľná.
…

(„Nestačilo by povedať ‘Milujem ťa?’ “)