štvrtok 24. mája 2018

bývam v centre
a centrá sú špecifické.
jediné, čo si o nich trúfam vyhlásiť, je, 
že v nich človek nemá na nič čas
-ani na smútok 
odkedy bývam v centre, naučil som sa piť kávu a alkohol každý deň a v akomkoľvek čase, 
za nič z toho nie som rád, ale poručenobohu, čo človek narobí…

a je čas a je nečas 

naučil som sa, že nikdy nebudem nikde načas
a ak náhodou áno, tak tam túžim nebyť
viem, že ak zostanem v posteli,
všetko mi ujde,
no nakoniec mi zas tak nevadí dívať sa na chrbty 

a súťaže
Poviedka, Mladá poviedka, Mliečne zuby, Hviezdoslavov Kubín…
a človek už sa začína pozerať aj po tých Beniakových Chynoranoch, Dilongovej Trstenej a pýta sa sám seba, či by bola veľká prostitúcia, keby jedno ráno nevyliezal opitý z Účka, ale z vlaku smerom na súťaž v prednese duchovnej poézie, a pýta sa sám seba, koľko známych asi tú Súdnu sieň uvidí, ale poznáte to, známi si také veci vždy nejako nájdu…

a ajfony a meky a eplvoče, to je dokopy nejakých 2300, na to musím byť ja v práci 575 hodín, to by som ale nemohol byť patologický odchádzač… ešte sú tu rodičia - jeden mesiac každý, to je celkom veľa času

a je čas a je nečas a je polčas

ale tiež čískejky, ktoré v centre stoja toľko, že za to mám doma-doma celý obed aj s malou kofolou, 
hm, malé kofoly.

malá kofola a polovičná bageta. 
celé dni len švihadlo, betón a slnko.

je náročné uschovať si v centre spomienky,
človek akoby na ne nikdy nemal dosť miesta
niečo musí vyhodiť a občas, v chvate, vyhodí aj niečo, čo by nechcel
a potom sa mu to všetko deje odznova
veľká inventúra deravých spomienok

horúčky
tečúce práčky
slzy
horiace panvice
boľavé zuby
radosti

kde si?
kde je kto?
niekto

ale na druhý deň je vždy lepšie

na druhý deň znamená ísť do školy
stretnúť sa s kamarátmi
niečo si prečítať
niečo vidieť a počuť
niekam ísť

a potom sú dĺžky

a vyhliadky a sny, ktorým sa v centre verí proste ľahšie
to je nesporné

sú prajdy a sú rajdy a k tejto téme viac písať nebudem.

som ja a som cigáň
nepotrebujem domov, to som zistil
môžem kočovať
a skartovať spomienky
aj raz za mesiac
a môžem kráčať a kráčať
to kým môžem, je to fajn.

kým je na to čas.