Viem, že ste sem došli na poéziu a fantázie a...čo ja viem čo. Toto bude ale článok držiaci sa
absolútne pri zemi. Žiadne metafory, verše, len fakty a informácie.
Vhľadom na to, že poznám veľkú časť svojho publika - resp. komunitu, ktorej sú chtiac-nechtiac súčasťou - a takisto na základe mojich nedávnych zážitkov a skúseností, pozastavujem tento blog.
Samozrejme, nie navždy, alebo tak, nepriviažem jadrovú bombu na tucty plodov mojej "práce" (nepoužil som práve metaforu?). Blog si dá pauzu na 1 mesiac.
Bože, rýchlo, rýchlo, musím prejsť k pointe, lebo to nikto nedočíta -.-
DAJ SI POZOR NA HIV!
Fuh. Fakt ma dobre počúvaj - totiž, čítaj. Ja viem, že si o tom počul v škole, niekoľkokrát. Prednášky, prevencie, kokotiny... (pardon). Možno ťa dokonca varovala mamka alebo kamaráti. Ale ako pri akejkoľvek nástrahe, sme my, ľudia často nepoučiteľní a bez vlastného stretu so strašiakom, sa jednoducho neuvedomíme.
Budem konrkétny. Všemožne sa tomu vyhýbam, ale budem.
Už na základnej nám, najmä v posledných ročníkoch, niekoľkokrát hovorili o HIV, AIDS a o prevencii. Na strednej o tom hovorili dokonca kvalifikovaní ľudia z Červeného krížu... Počúval som ich, vždy. Ale skôr zo slušnosti, vôbec mi nenapadlo, že by sa ma táto téma mohla týkať a v konečnom dôsledku som si z prednášok odniesol to isté, ako drzo ignorantskí spolužiaci.
Základný princíp som však poznal. Nemať nechránený sex a nikdy nepripustiť k telu použitú ihlu. Sliny, stará zasušená krv a bežný kontakt, sú okej.
O ochrane pri sexe so mnou nikto nikdy nehovoril. Rodičia, pedagógovia, kamaráti,...Nikto.
Ale nemôžem sa na nich vyhovárať, samozrejme, vedel som, čo (ne)treba robiť. Ale predsa len, je iné raz to počuť od mamy, ako sto krát čítať na internete...
A tak som sa ja - slušný, dobrý, zodpovedný a inteligentný chlapec ocitol v situácii, že som týždeň a dva dni... KUREVSKY DLHÝ týždeň a dva dni čakal na výsledky testov HIV.
Bol som nezodpovedný...ALE aj neinformovaný. Čo je vlastne tiež len moja nezodpovednosť.
Prebehlo to takto: Napuchla mi uzlina na krku a pochytili ma teploty, tak som zašiel k doktorke. Predpokladala, že mám angínu, alebo možno mononukleózu. Tak fajn, na nejaký čas sa ulejem.
K doktorke som musel ísť potom ešte niekoľko krát, keďže bol priebeh mojej choroby naozaj extrémny, robila mi niekoľko krvných testov a testov z moču, bral som dvoje antibiotíka a obrovské množstvo všelijakých vitamínov, hrozilo mi dokonca, že budem musieť ísť do nemocnice. V podstate som bol ale stále v pohode.
V jeden deň som si z dlhej chvíle googlil, čo presne mononukleóza je, keďže som práve čakal na výsledky testov orientovaných na tento vírus. A nejakým spôsobom som sa dostal k tomu, že rovnakými príznakmi ako mononukleóza, sa prejaví prvé štádium HIV. Hodnú chvíľu som si o tom len pokojne a so záujmom čítal. Po pár hodinách mi tak znenazdajky napadlo čo ak... ale stále som vôbec nebol vystrašený, akosi mi to nedoplo. Až keď som o tom napísal kamarátovi, primárne pre to, že si chcem dať spraviť testy a sám na to nemám, začalo mi to dochádzať. Až vtedy, keď som po sebe čítal vlastné slová... ,,3-6 týždňov po nákaze sa prejavia príznaky zameniteľné s HIV... a sú to presne 3 týždne, čo som bol v Zlíne a... trochu sme sa pozabudli na momentík... Ale aj tak to môžeš chytiť už z orálneho sexu!!!... Znepokojivé je, že mám 8 z 10 príznakov...vysoké teploty, akútne únavy, napuchnuté uzliny na krku, dokonca vysokú hladinu sedimentácií a bilirubínu,...Jeden nikdy nevie...Nemal som od koho chytiť angínu alebo mononukleózu, aj keď viem, že to mohol byť iba prenášač... Vlastne sme sa o tom spolu nikdy nebavili, neviem ako je na tom...Proste chcem ísť na testy."
A vtedy ma začal zalievať studený pot, ktorý orosil moje čelo v nasledujúcich deviatich (!!!!) dňoch nespočetnekrát. Celý môj život bol usporiadaný, vždy som sa na seba mohol spoľahnúť, poprípade som sa mal o koho oprieť, a zrazu... ZO DŇA NA DEŇ som mohol iba ča- kať.
Jediné, na čo som sa mohol spoľahnúť, bolo, že som príliš dobrý človek na to, aby sa mi to stalo. (Už len za to by som si zaslúžil...možno nie HIV, ale dobrú facku sprava-zľava). Ale dobrí ľudia umierajú každý deň....Keďže som na výsledky čakal v čase sviatkov, predĺžilo sa to na 9 zožierajúcich dní, počas ktorých som s nikým (koho sa to bytostne netýkalo) nekomunikoval a denne som trávil hodiny ubezpečovaním samého seba, že to bude v pohode - čo ma, samozrejme, uvádzalo do ešte väčšej nepohody...
Už o tom viac nechcem hovoriť, nie je podstatné, čo som ja zažil. Podstatné je, aby si vedel/a, že keď sa to môže stať mne, môže sa to stať aj tebe. A neoponuj mi, nerozprávaj o svojej zodpovednosti. Ja som povedal, že sa ti to môže stať.
Preto si zapamätaj, že:
- HIV sa šíri každým nechráneným sexuálnym stykom - do pošvy i konečníku, ale rizikový môže byť aj orálny sex - najmä pri kontakte úst s telesnou tekutinou (vo väčšom riziku je aktívny partner)... Pri bozkávaní je prenos vírusu /citujem/ ,,nepravdepodobný" (Dobrý ojeb, čo?) Lesbický sex je safe. (Riziko nesú spoločné sexuálne pomôcky a zlá hygiena)
- akýmkoľvek kontaktom nakazenej krvi s vašou - najčastejšie sú prípady použitia rovnakej ihly pri braní drog.... Vieš ako to je. Raz si dáš, si naivný a vzrušený, neuvedomuješ si, že ju pred tebou niekto použil a o pár rokov začneš zomierať....
VIAC NÁJDETE NAPR. NA
TEJTO STRÁNKE, kde je takisto zoznam miest, kde si môžete dať spraviť testy a kontakt na dané centrá. Bohužiaľ, sa v tejto šlamastike nezaobídete bez priameho kontaktu so špecialistami, je potrebné sa informovať o tom, kedy vám testy vedia spraviť. Tiež budete zrejme obchádzať pár ľudí a bude vám nepríjemne, ale v princípe sú skutočne anonymné.
Nakazenie sa HIV ešte neznamená, že musíte bezpodmienečne zomrieť. Ignorovanie tohto faktu áno. Je to kurva ťažké, ale MUSÍTE sa posmeliť. O testoch ani podozrení nehovorte s nikým, koho sa to netýka. Ani netušíte, v akej miere by ste to mohli neskôr ľutovať. Informácií je plný internet. Zároveň vás však chcem upozorniť, aby ste nepanikárili. Keď som si googlil niečo o zväčšených uzlinách, internet ma takmer presvedčil o tom, že mám rakovinu. Neskôr urobil to isté s HIV... Čerpajte z overených zdrojov a konajte rozvážne, premýšľajte nad tým čo ste urobili, neberte do úvahy výhradne to, čím vám hrozia články na internete. Nikto nezaloží stránku pre ľudí, čo sa zľakli, že majú HIV a pritom išlo len o paranoju, hoci je to väčšina prípadov.
To je asi všetko, drahí moji. Sorko, že to tu bude nejakú dobu visieť. Ale možno sa mi raz poďakujete. Sľúbil som Bohu, že to urobím, to musím dodržať...To je asi všetko, čo som chcel!
No a jasné, som negatívny :D V tomto ohľade sprav všetko pre to, aby si zostal aj ty! Stay positive je pofidérna značka ;)
