Nemám rád tieto depresívne "citáty" bez metafor, ale toto proste sedí. Je až neuveriteľné, aký odlišný môže byť vesmír pre iného človeka a s akou ľahkosťou na vás dokáže zanevrieť. To sa ma dotklo, tak o tom píšem. Vraj je to IN.
Vzdialení
Zdalo sa, že som barikáda,
že staviam hranice, ktoré
nemožno prekročiť, pretože som nimi
Ja sám.
Sveta znalý starec
ma však pobozkal
a ja som pocítil tú detskosť.
Nepripravenosť.
Novorodeňa hodené do hlbokej vody.
Nenaučilo sa plávať, len čvachtať.
Myslíš si, že ma ťaháš z komfortnej zóny, no kto je tu vlastne v nepohode ?
Bozkávaš bez citu, bez slov, bez úsmevov, s priehľadným pohľadom, bez stopy po mne a samozrejme
bez kvasníc.
Teraz to vidím jasne.
Bojím sa len, že keď ťa opäť zbadám,
pri tom pohľade razom zabudnem,
že to
Ty
si tá hranica.
***
Topánky, v ktorých som včera bez problémov prešiel kilometre, sú mi dnes malé. Z nohavíc sa stali trojštvrťáky a z klobúku čepiec. Kam to rastiem?
Touched
Prekvapuješ ma
A to potvrdzuje moju hlúpost
Naivitu
Slabosť
Zaslepenosť
Jediným slovom
Som ťa odohnal
A ty bez záchvevu,
Takmer nepretržite,
Pokračuješ ďalej
Akoby som bol len hmyz na ceste alebo
Akoby som vôbec nebol
***
Nebolo to dobré miesto," hovorí.
„Alebo sme my neboli dobrí ľudia," odpovedám.