Nové myšlienky, nový život, nový ja...Všetko postarom.

Dnes publikujem štvordielnu zbierku básní písaných prevažne v združenom rýme, ktoré vznikli pri práci na mojom divadelnom performance o... Neviem o čom. Ale prichádzam na to. Postupne. Pôvodný koncept bol, že na javisku budem stáť ja a štyri predmety: smetný kôš, sedátko zo stoličky, stojaci vešiak a klobúk. V tvorivom procese však tento obraz a využitie samotných rekvizít zaniklo. Podľa môjho názoru však básne patria na vrchol mojej tvorby (čo je vo výraznom rozpore s názorom mojej režisérky, resp. poradkyne), preto sa o ne chcem podeliť aspoň tu. A áno, trochu sa hrám na Vendulu Chalánkovou. Ale kto sa niekedy nehral na génia?

Kôš
Keď už máš všetkého prebytok
A väzní ťa tvoj malý bytúnok*
Všetkého sa zbav, pokrč a vyhoď
Kôš - nádoba plná výhod
(a odpadu)

Sedátko **
Hovoríme ,,Sadni si na stoličku"
(Alebo ,,Hen sa vyjeb, ty kokot")
No bez tohto, sadol by si na kostričku
Toto je totiž čalúnené sedátko
U(s)pokojí každé dieťatko

Vešiak
Stojí ani strašiak v poli
Zodpovedne úlohu si plní
Všetko on má na bedrách
(Respektíve na ramenách)
Hoď naň košeľu či kabátec
Je to kamko, statný maladec!

Klobúk
On ma chráni pred dažďom
On je mojím sprievodcom
Chráni moju myseľ
Kožu, lebku i hypofýzu
Behá po nej inšpiračný syseľ
Ukrýva pred svetom schyzu

/poznámky:
*teraz už viem, že ,,bytúnok" sa píše s mäkkým i, no moje pôvodné použitie tohto slova malo špecifický význam. Istý človek, ktorého z nepriaznivo-vzťahových dôvodov nebudem menovať, používal slovo ,,bytúnok" ako zdrobneninu pre slovo byt. S pravým významom slova ma oboznámila až moja režisérka.
**pre správnu interpretáciu tejto básne je potrebné predstaviť si človeka, ktorý v ruke drží mäkké sedátko z rámu stoličky/

Fakt je dobrá proste.

YouTube is fucking me (akože ma jebe) so for more amazing stuff search "Barbora Poláková Pas",you won't regret.
A už keď tam budeš, tak si znova pusti Mucha-Ježíš
Ľúbim ťa :*