Z jej lona zasypaného semienkami lásky, bol som prepustený bez toho, aby som bol zajatý. Objímala ma zvonka (alebo zvnútra?) a pomaly, pomalinky ma vniesla na tento svet. Plakal som. Plakal som, lebo mi bolo v matke dobre. Bolo mi tam najlepšie na svete (alebo za svetom?). A teraz som tu. Jedine s matkou po boku, ruka v ruke, v jej objatí, zažívam ten idylický pocit bezpečia. Ďakujem svojej matke (alebo jej matke?).
