Bezmyšlienkovité myšlienky

A škaredé káčatko hovorí (okrem iného): ,,Myslia si, že som hlúpa. Som hlúpa, lebo som nemala jednotky z dejepisu a v diktáte som mala vždy priveľa chýb. Myslia si, že rozumiem len divadlu a inak som hlúpa. A niektorí si myslia, že nerozumiem ani divadlu. Pravda, neviem, kde presne sa na mape nachádza ktorý štát a nepoznám vzorce chemických reakcií. Ale viem niečo iné. Ja viem cítiť..."


Počas vymazávania poznámok v mobile, nachádzam (aj) toto:

Pod dáždnikom pre dvoch
Kráčam sám
Dažďové kvapky 
Na mojej tvári 
Pripomínajú slzy
Nad ktorými sa však nik 
Nepozastaví
Aby ich utrel

Na svete žije toľko ľudí
a ja som doposial nestretol žiadneho,
ktorý by aspoň približne pasoval do môjho výrezu.
Nachádzam sa v strede kruhu?
Bol pôrod mojej matky ako výrobná chyba v továrni
a ja som fľaša,
na ktorú jednoducho nepasuje
žiadny uzáver?

Kwahulé hovorí, že cítiť sa sám, to je hľadať niekoho, koho by si mal rád.
Ale ja mám rád.
Stačilo by mi, keby všetci, ktorí ma majú radi, uvoľnili svoju lásku, kŕmili a hýčkali ma ňou.
Vlastne by to ďaleko presahovalo hranice "stačilo".
Bolo by to blahobytom.

Láska, ktorá by ma škrabkala, hladkala, maznala, objímala,
obopínala,
obrastala,
obklopovala
od
Teba
po
Mňa
cez
NÁS.

Zabudnutí v priestore, čase, v dejinách,
ale nikdy nezabudnúc na toho druhého,
ktorý je vlastne prvým.

Ako zvlečený z kože;
Označený žeravým kovom;
Zasypaný soľou;
Bičovaný trstenicou-

Tak sa cítim,
keď nie som s tebou.

A niektoré sa mi dokonca celkom páčia:
popod moje prsty
tečie
voda tvojich úst
slín
v
mojich ústach
púšť
spletité telá
uväznené biedne
nakazené
slobodou
otáčané
nad priepasťou
lásky