Magda bola pochopiteľne mimoriadne prekvapená, keď pred jej cukrárňou zaparkovalo nablýskané biele auto s ŠPZ-kou BL. Zásterou preleštila okno, že či dobre vidí. A keď stále videla to isté, hrkla si z najbližšej fľaše. Bola to jar.
Jarné popoludnie a v ňom, na tunajšie pomery elegantný, ale zároveň veľmi jednoduchý pán, asi tridsaťpäť ročný, s kurvou. Takou tou americkou, z filmov. Hnedé vlasy v drdole, ofina zvodne spadnutá do očí, dlhočizné nohy a sukňa, ktorá skrýva asi toľko, čo leukoplast.
„Nobrý. Čo si náte?" spýtala sa Magda napriek výnimočnosti tejto situácie obvyklým, nezaujatým tónom.
„Hmm, ja by som si dal zázvorové pivo. Nealkoholické. A tiramisu."
„Ňah." prikývla Magda a nakreslila si na servírske bločky palmu.
„A pre slečnu," vyzval svoju spoločníčku pán.
„Eh, ja si dám martini. Polosuché. A parížsku tortičku."
„Ešte niečo?" vláčne sa spýtala Magda a poškriabala sa perom vo vlasoch. Keď ním chce potom opäť niečo nakresliť na papierik, nepodarí sa, lebo pero pokryla tenká vrstva bieleho povlaku.
Magda znudene prechádza späť k pultu a jej šľapky, ktoré sú tak vychodené, že je ich podrážka ako kus látky, vydávajú čvachtavý zvuk na celú cukráreň. Teda až do chvíle, keď ho prehluší chrčanie chladiaceho boxu. Magda hodí bločky na pult a s povzdychom sa oň oprie. Jej prsia sú dnes akési priťažké, nechce sa jej ešte viac než inokedy.
Na asi tretí krát prinesie trpezlivej dvojici to, čo má v rámci možností najbližšie k objednanému a medzi tým počúva ich rozhovor, alebo si lakuje nechty a dopíja kávu zo včera. Okrem iného Magda zachytí v rozhovore nóbl dvojice pár narážok na sex. Vlastne sú to všetko narážky na sex, len Magda nie všetkým rozumie. Bystrá Veterníčanka však usúdi, že dvojica sa zrejme veľmi dobre nepozná. Možno majú sex date. Magda o ňom čítala v Báječnej žene. Z úvah ju vyruší pánov hlas spred pultu.
„Zaplatím," prehodí s úsmevom.
„Ňah," prikývne Magda a ťarbavo sa zdvihne z plastovej stoličky. Potom naúčtuje cenu na kalkulačke a ospravedlní sa, že blok im dať nemôže, nedá sa jej na kase stlačiť dvojka. Pán jej nechá nejaké prepitné a tým si ju naozaj získa.
„Novinenia," prejaví vďaku monotónne a zvalí sa späť na stoličku. Vráskavé brucho pokryté svetlými chĺpkami jej pritom vykukne spod flitrového trička, doteraz zakasaného v legínach, no neobťažuje sa jeho stiahnutím. Napokon, veď už je v cukrárni sama.
Sama je Magda aj večer. Zjedla väčšinu zvyškov z chladničky a teraz má prst zaborený v čokoládovej pene. Druhú ruku má vulgárne uloženú v rozkroku a počas podriemavania sa niekoľko krát podvedome poškriabe na šuške. Asi sa jej tam robí ekzém. Sníva sa jej o pánovi, ktorý dnes bol v jej cukrárni. Vyzerá to ako obraz z televízie, dokonca je pod jeho hlavou nejaký nápis a číslo, Magda mu však nevenuje prehnanú pozornosť ani vo sne.
Na ďalší deň je v cukrárni o niečo rušnejšie. Už doobeda sa objavila väčšina štamgastov. No keď podvečer pred U Magdy zaparkuje rovnaké nablýskané auto ako včera, len s inými poznávacími značkami, je Magda v cukrárni už sama. Pán z jej snu je tu znova. To je ozaj zvláštne. Nikto, kto nie je odtiaľto, sa sem nevracia.
„Možno sa sem sťahuje," napadne Magde a potiahne nosom. Upaží ruky a trochu si ponaťahuje tričko, aby prevetrala mapy potu pod pazuchami.
Pán má so sebou znova kurvu, no tento krát inú. Mladú nízku blondínu. Magda ich samozrejme obslúži a navonok neprejavuje žiaden zvýšený záujem. Vlastne ho neprejavuje ani vnútorne, teda minimálne nie od momentu, čo v rádiu pustili jej obľúbenú pieseň. Nevie od koho je, ako sa volá, ani čo sa v nej spieva (ak sa teda neráta "Vinejrm štliklal tu pikačú nenimér nenimuerééér...", lebo tak si ju Magda spieva.)
Po práci Magda zašla do potravín, včera už z chleba zoškrabúvala pleseň. Kúpila si aj horalku, ktorú si práve trúsi na tričko pred televíziou. Po Flinstonovcoch čaká na televízne noviny a následne sleduje reportáže. Zemetrasenie v Argentíne. Anti-gay propagačné zákony v Rusku. Mačka uviaznutá na strome. Povodeň. Darovanie krvi. Odlesňovanie. Pri posledných reportážach sa už Magda nudí a tak si otvára svoj obľúbený časopis Báječná žena. Má len jedno číslo a prečítala ho už aspoň sto krát, no zakaždým v ňom nájde novú pointu, nový odkaz. V tom z televízie započuje čosi, čo ju zaujme.
„Tridsaťosem ročný Ľudovít Diabetik z Bratislavy je obvinený z viacnásobného únosu mladých žien. Ich rodina a polícia po ňom a stratených dámach pátrajú. Ak spoznáte niektorú zo žien alebo pána Ľudovíta, či máte akúkoľvek vedomosť o mieste jeho výskytu, prosím, kontaktujte políciu na telefónne číslo 112." Magda si musí hrknúť z jary, aby sa uistila či dobre vidí. A veru dobre. Pán, ktorý v posledných dňoch navštívil jej cukráreň je Ľudovít Diabetik, únosca žien. Naraz začne Magda uvažovať. Naozaj veľmi intenzívne uvažovať. Matkin strýko na štyri. Toto a pár ďalších slov sa jej ešte stále nepodarilo vyplniť v krížovke v Báječnej žene.
„Strýko mojej matky bol žin. A volal sa Nušan. Ani jenno nesení," pomyslela si rozhorčená Magda a pobrala sa do postele.
Ďalší deň bolo vo Veterníkovcoch sparno, štamgasti sa zrejme ulakomili na krčmu, jediný konkurenčný podnik v dedine. Majiteľ je však chlap, čo z U Magdy robí v podstate monopol. Magda si dnes výnimočne dá jeden zo zákuskov a premýšľa, kam to mohla dotiahnuť. Mohla mať cukráreň v hlavnom meste. Ameriky. Mohla ju viesť z farebnej futuristickej kancelárie. Lenže ona nie. Skysla v rodnej dedine. Z úvah ju vytrhol zvuk otvárania dverí. Do cukrárne vošiel známy pán s novou kurvou. Ryšavovlasou okuliarnatou supermodelkou. Slnečné okuliare si nedala dolu ani vo vnútri. Magda si spomenula na včerajšiu reportáž v televíznych novinách. Zbystrela pozornosť. Vystrela sa, prižmúrila oči a povytiahla si legíny. Dnes si naňho posvieti. Mohla by ho nahlásiť polícii. Je to predsa únosca. Prinajmenšom.
„Čo vám prinesiem?" spýta sa a podozrieravý pohľad nespúšťa z pána. Dvojica si objedná a začne tajomne, s flirtovným podtónom rozoberať dnešnú noc a akési podivné praktiky, všetko veľmi nemravne. Magda ani nežmurkne, úkosom sleduje každý pohyb a stále uvažuje. Čo urobiť? Políciu nezavolá. Veď by sa sem ani nedostali. Ona ho dostane sama. Bez pomoci.
A tak, keď ryšavovlasá kurva odchádza na toaletu, podíde k stolu, poukladá naň zákusky, no neodchádza. Zhora sa díva na pána.
„Máte to tu pekné," povie pán po chvíli napätého ticha.
„Čo robíte s tými kurvami?" spýta sa Magda dramaticky a neoblomne. Stále si pána premeriava. Nebojí sa ho. Vie sa brániť, vychovával ju otec.
„Máte nezvyčajné jantárové oči," povie pán chrapľavým, no podmanivým hlasom.
Magda sa snaží sústrediť sa. Pán sa ju pokúša zmiasť. Vie to. Matkin brat na štyri.
„Ste najúžasnejší kus mäsa...alebo zákusku, aký som kedy videl," zašepká pán a na tvári mu pohráva neodolateľný zvodný úsmev.
Matkin brat na štyri. Kto by to mohol byť? Vrah? Chlap? Magda si podvedome poškrabe šušku. Ekzém sa zhoršuje.
„Nešli by ste so mnou niekedy na zákusok?" spýta sa nakoniec pán vábivo.
„Ňah," prikývne Magda a prevetrá si podpazušie.