Sedím v kresle v kaderníckom salóne, počúvam rozhovor mladých kaderníčok so zákazníčkou:
„Marcela, toto si čítala?"
„Čo?"
„No, že 'Rómom na Slovensku bude daná druhá šanca'"
„Hej, čítala. Mala som dosť."
„A na čo im bude daná druhá šanca? Zase na kradnutie? Treba ich vyplieniť, nie šance im dávať."
„Presne... To moja spolužiačka ich vkuse obraňuje, že ich nemám odsudzovať a neviem čo."
„Aha. Lenže tvoja spolužiačka nevie, aké to je pracovať a zarábať na niekoho."
„Presne... Mici podrž si to, kým sa mi zohreje kulma."
„Politikovia a cigáni, tí nás najviac okrádajú."
„Tak, tak. Pracujúci ľudia živia zlodejské kurvy. Ja by som ich dala na jeden ostrov a vystrieľala spolu s Nemcami a buzerantmi. Na čo to je?"
„Asi tak... Kde je rozprašovač?"
Len napäto prehĺtam a čakám, kedy mi Mici zabodne nožnice do krku.
