Poviem ti niečo dôverné. Jeden čas som mal takú zvláštnu obsesiu na ochutené Jany.
Raz som si kúpil tuším citrónovú, že ochutnám a bolo to úplne nechutné a najprv som si povedal, že si ju už nikdy nekúpim, ale potom mi napadlo, že tá voda je tak hnusná, že nemôže chutiť nikomu. A zatiaľ čo všetky farebné žbrndy okolo nej budú miznúť z regálov, Jany tam budú čakať a čakať a nikto si ich nekúpi. Rozhodol som sa, že ich nenechám trpieť, sú to predsa tiež vody! Preto vždy, keď som niekam išiel a kupoval som si pitie, kúpil som si Janu. Navyše som tvrdil, že mi chutí, aby som na ňu navábil aj iných ľudí. A na vrchole môjho predstieraného citu k Jane sa stala zvláštna vec. Bol som v potravinách- v ten deš som išiel na Sitno. Samozrejme, som hneď siahol po Jane, a dal som ju do košíku. Vtedy som si všimol, že má vrchnák zatlačený akosi čudne dovnútra. V prvom momente som ju chcel vrátiť do regálu, ale potom mi opäť napadlo, že ak si ju nekúpim ja, neurobí to nik iný. Je málo ľudí, ktorí si kúpia Janu, ešte k tomu postihnutú. A tak som si ju vzal a bola naozaj duchom výnimočná a hravo vynahradila svoj fyzický nedostatok, keď som počas hodinového výstupu umieral od smädu. To bol vrchol môjho vzťahu k Janám. Potom mi z nich raz prišlo zle a od vtedy ich nepijem."
Raz som si kúpil tuším citrónovú, že ochutnám a bolo to úplne nechutné a najprv som si povedal, že si ju už nikdy nekúpim, ale potom mi napadlo, že tá voda je tak hnusná, že nemôže chutiť nikomu. A zatiaľ čo všetky farebné žbrndy okolo nej budú miznúť z regálov, Jany tam budú čakať a čakať a nikto si ich nekúpi. Rozhodol som sa, že ich nenechám trpieť, sú to predsa tiež vody! Preto vždy, keď som niekam išiel a kupoval som si pitie, kúpil som si Janu. Navyše som tvrdil, že mi chutí, aby som na ňu navábil aj iných ľudí. A na vrchole môjho predstieraného citu k Jane sa stala zvláštna vec. Bol som v potravinách- v ten deš som išiel na Sitno. Samozrejme, som hneď siahol po Jane, a dal som ju do košíku. Vtedy som si všimol, že má vrchnák zatlačený akosi čudne dovnútra. V prvom momente som ju chcel vrátiť do regálu, ale potom mi opäť napadlo, že ak si ju nekúpim ja, neurobí to nik iný. Je málo ľudí, ktorí si kúpia Janu, ešte k tomu postihnutú. A tak som si ju vzal a bola naozaj duchom výnimočná a hravo vynahradila svoj fyzický nedostatok, keď som počas hodinového výstupu umieral od smädu. To bol vrchol môjho vzťahu k Janám. Potom mi z nich raz prišlo zle a od vtedy ich nepijem."
Týmto článkom Vás nás chcem povzbudiť, aby sme nemysleli len na povrch a to aj v každodennom stereotype, nevyberali si vždy tú ľahšiu cestu a boli citliví voči všetkému, čo sa deje vôkol nás :)