Akosi často strácame PIN kód od vlastného vnútra.
Akosi často kladieme na polozborený oltár nádeje
obhryzené rebrá obety.
Vytrvalo,
až na dno,
do poslednej nitky nervu,
po samotný akt brieždenia.
A ja sa pýtam, či nám Boh nedal slnko...
-P.H.Baričák
Môže sa stať, že zvolíme nesprávny čas na otváranie sa a sprístupňovanie sa svojmu okoliu. Vyzlečení z kože váhavo vystierame náruč a môže sa stať, že namiesto priateľského objatia, nám na surové mäso nasypú hrsť soli. Ale s tým sme do toho išli. No risk-no wins/ No risk-no fun. Ak chceme napredovať, musíme byť zmierení aj s pádmi. Ja sa snažím ísť cestou, ktorá možno niekomu pripomína kroky blázna, no ja v nej stále vidím zmysel. Ak na svojej ceste o niečo zakopnem, snažím sa (prirodzene) vstať, no prekážku, o ktorú som zakopol, neobídem. Snažím sa ju preskočiť, podliezť, prevalcovať, čokoľvek. Možno by to mohlo vyznieť ako ódy na samého seba alebo také čosi, ale v skutočnosti svoj názor nepovažujem za dobrý (a ani za zlý), len sa ho snažím priblížiť. Totižto, keď sa mne niečo nepodarí, snažím sa nezatrpknúť voči tomu, veď by to brzdilo len mňa. A preto pokojne skáčem znova a znova do tej istej jamy a čakám, že sa raz zmení v mäkkú penu. Iste, veeeeľa krát sa tak nestane a ja dopadám na tvrdý betón. Nuž, tak som si sám vyvolil. Šplhám späť, von z jamy, za účelom ďalšieho bezhlavého skoku. Rany sa počas návratu vyliečia alebo sfialovejú. Fialovú mám rád.
Si vis pacem, para bellum
Ak chceš mier, buď pripravený na boj.
Ak chceš mier, buď pripravený na boj.